Existuje smrť, ako konečná stanica subjektívnej reality?
23. septembra 2012 03:54,
Prečítané 1 424x,
rhneopositive,
Filozofia
Čo ak človek, ktorý sa javí, že je po smrti, je stále subjektívne živý? Čo ak sa tak javí, iba svojmu dočasnému okoliu, no jeho život v ňom pokračuje, ako keby žil? Autonehoda, všetkým sa javí, že vodič je mŕtvy, no vodičovi sa javí nemocnica ako ho zachránia, ako ďalej pokračuje v živote… . Je život konečný? Alebo sa iba ako konečný javí, podľa toho, v ktorej realite sa nachádza. Čo ak naša osobná realita nekončí? Má vôbec zmysel sa nad tým zamýšľať? Nie.
08.04.2021
V krátkosti: Sme krajina prameňov vody, je to dané kopcovitým terénom, kedy kopec funguje ako nádrž vody,… predstavivosť špongia, kedy h20 sa najľahšou cestou skrze šutre a hliunu dostáva do najnižšieho možného bodu, odfkiaľ je vytesňované nejakou tou kombináciou podložia a gravitácie…. atď… bla bla bla… kecy ,nuda chrapeme a na konci nechapeme. [...]
08.04.2021
Tak ako Rusko, ani Ruská duša nie je nekonečne veľká. Spomínam si, ako som niekde čítal, že Rusko odmietlo zlikvidovať všetko Germánske, aj keď mu to myslím nejaká z víťazných mocností navrhovala , v 1945-om. Zapamäl som si to preto, lebo to bolo pre mňa nepochopiteľné, že národ, ktorý tak trpel, dokázal tak hlboko odpustiť, aj keď stačilo povedať „DA“ [...]
23.09.2012
Chcem zo seba vygrcať všetko to, z čoho mi je na grc. Chcem grcať na verejnosti. Nechcem grcať sám. Bojím sa, že budem grcať sám. Môžem grcať v sobotu, alebo nedeľu. No potrebujem podporu, že by som vedel, že nemám šialenú myseľ. Chcem grcať nezamestnanosť. Chcem grcať korupciu. Chcem grcať vraždenie. Chcem grcať nespravodlivosť. Chcem grcať politiku. Chcem grcať [...]
Celá debata | RSS tejto debaty