Predvčerom, už dlho sa mi to nestalo, že pekne sa mi sníva, bol tak krásny ten môj sen. Nič konkrétne vám však z neho nepoviem, prepáčte je to môj blog a je to môj sen, keď uvidím toto, naň si spomeniem. Je úžasné mať krásne sny, a myslím si, že zaň vďačím aj vám. Nesníval som už asi 5 rokov, je tak fajn zobudiť sa po krásnom sne, ste plný krásnej chémie, odpočinutý, že len vyskočíte a s nadváhou zabehnete 6 kilometrov, stalo sa mi to tak…. . 🙂 Keby tak ten pocit snový mal som radšej zobudený. Viem že to ide, mať tak krásny pocit aj v reálnom živote, už som ho párkrat mal, napríklad keď som trénoval a postúpil do Play off, ide mať také pocity každý deň. Niektorí tvrdia, že bez nepríjemných pocitov, neboli by príjemné. Myslím si, že sa mýlia, myslím si, že celý život ak sa budem cítiť príjemne, prežijem šťastný život. Aspoň na jeho konci keby to tak šlo. Nie pomocou drog zblbnúť zmysli, ale tak – jednoducho obyčajným životom dosiahnuť zmysluplnosť, ktorá nás bude robiť šťastných. Zmysluplné konanie, nie také, ktoré obohacuje moje ja na úkor nemôjho ja, nie také (práve som si spomenul na poľovníka, ktorého prekvapil medveď, náboj sa mu zasekol v puške, a medveď ho pohrýzol a odišiel preč – a ten poľovník bol prekvapený životom o ktorom sa mýlil – bolo to na ňom vidieť, akoby mu ten medveď chcel niečo povedať – „dosť už – nie som šťastný aj kvôli tebe!“ – tak som to z toho poľovníka cítil.) ktoré síce mne pomáha, no ďalším ubližuje. Dráb síce sa má dobre, no pod jeho rukami plačú mnohé oči. To nie je ten pravý pocit šťastia. Ten sen…. . Ten sen bol tak úžasný, že zomrieť v ňom musí byť šťastím. Prečo sú zle sny ak sa mozog môže sám sebou obšťastniť. Veď to je taký odpočinok mať krásny sen. Prečo mozog nedovolí mi, mať takéto sny každú noc? Je to zvláštne, ale podvedomie hrá v noci svoju vlastnú hru. Nezávislú na chcení, ale zdá sa mi, že závislú na potrebách o ktorých vie iba podvedomie. Ďakujem za krásnu chvíľku hlava, ďakujem za zjavenie krásnych spomienok vsadených do krásnych situácií. Život je krásny aj pre takéto neskutočné chvíle. Užívajme si ho, nenechajme si ho znechutiť, povedzme znechucovaniu dosť. Je pravdou, že keď je víťaz, musí byť aj porazený, nech teda víťazom je radosť a porazenou nech je zloba.