Dnešné ráno som sa zobudil so strašnou opicou na to ako mi volal kamarát keď potreboval požičať 10 euro. Zapíjal som smútok po návrate z krajiny kde sa nestarne. Tam zapíjali radosť, ľudia sa stretali v krčmičkách v ktorých sa radovali so svojej prítomnosti vedľa seba a prežívali si svoj svet presne tak ako chceli. Boli aj podniky kde Vás obsluhovali skutoční ľudia, všimol som si, že do tých chodili ľudia väčšinou ktorí čakali na ľudí, či iba čakali na človeka. Je to také zvláštne, ak si človek nazrie v krajine v ktorej sa nestarne cez plece a zistí že to zrkadlo je krivé. Napríklad robotika. Mal som taký pocit, že ak budú , miesto ľudí pracovať roboty, tak ľudia nebudú mať na prežitie. Ako som sa tak hlúpo mohol mýliť? Človek takto skutočne dostane tú svoju pravú hodnotu, hodnotu vrcholnú – čistú myseľ – a to je cennejšie ako zlatá reťaz na bavoráku. Som opilec. Škoda, že u nás to tak trvá i keď nechápem, prečo práve na Slovensku. Veď už len Čechmi vytvorené slovo Slovák jasne poukazuje, prečo za námi prišli švédi. Potrebovali sa naučiť správnu reč. Iba my sme vedeli hovoriť a tak si predávať informácie. Informácia je to najdôležitejšie. Preto v krajine kde sa nestarne má každý právo podať informáciu vo svojom spektre pohľadu. Tým je daná brutálna renezancia „c“-(bod otázky „ako Ďalej?“) v ktorej brutálnosť spôsobuje šírka záberu komunikácie v „c“. Každý človek v krajine v ktorej sa nestarne má možnosť skrz osobvné komunikátori komunikovať svoju myseľ a tak ju zdieľať s mysľou ostatných, čím si v krajine vytvorili prekonaný IT svet, kedy ľudia už nesedia za počítačmi ale idú na miesta sebe blízkych myslí vždy včas aby tam stretli fyzicky svoju obľúbenú myseľ. Ťažko to takto vysvetliť, ale funguje to v krajine v ktorej sa nestarne, vlastne tam fungu´jú zdanlivo šialené veci ako napríklad 40-tnik na húpačke, či 30-tnička so siedmimi potomkami. Apropó potomkovia. V krajine, kde sa nestarne to edukačné (výchovne) trvá dlhšie ako u nás. Hovoria, že človek niekedy na fyziku nemusí vôbec dorásť. Preto ho učia radšej pekne spievať či rýchlo behať. Veď posledných 5 olympiád brali všetky zlaté, naše hadzanárky sa smiali z toho, že nevedeli kde je Slovensko a dostali náter 42:4. Vôbec zameranosť je tam veľmi očividná a zameranosť na to akou zameranosťou sa má ten či oný jednotlivec vydať je v tomto štáte číslo 1. Nie je tam hádam žiadná iná udalosť viac diskutovaná a oslavovaná ako postup v odhaľovaní zameranosti jednotlivca. Nie je tam žiadna nárazová akcia. Jednoducho jedného dňa k Vám príde správa, že lepšie ak skusíte troška vľavo či vpravo. Kedysi začínali testami, dnes je to veľmi sofistikovyný neobťažujúci systém. No idem sa obťažovať s raňajkami, po tej opici mi to hádam dobre padne.