Skutočnosť, viem prečo si taká?

Konečne. Zamestnal som sa, teda dúfam. Ešte ma dnes čaká vstupná, lekárska prehliadka, ale cítim sa zdravo. Dúfam, že som. Utrpenie nájsť si prácu v rámci možností. Moji rodičia narodení do krajšej budúcnosti mi ani nemohli zmysluplne poradiť čo a ako. Nedá sa, vtedy bolo ináč. Našiel som si prácu, a som z toho šťastný. Síce 550€ čistého na mesiac + rôzne príplatky, ale mám z čoho platiť účty. Dokonca v práci je teplúčko, budem vulkanizovať gumu, možno budem robiť niečo iné, ale budem pomáhať pretvárať nejakú hmotu na (ako sa zdá) zmysluplnejšiu hmotu. Budem socializovanejší. Budem tomuto štátu odvádzať dane. Realizujem sa. Realizovať sa – čo to vlastne znamená? Ak nepracuješ, nie si reálny? Vlastne aj áno. Akákoľvek prírodná forma ktorá neodovzdáva prácu (nepremieňa svoju energiu na inú) nemá reálny podklad. Nakoľko prácu (nejakú zmenu formy energie) odovzdávam aj dýchaním. Takže vlastne pracujem stále, ale nie je to práca v rámci komunity, ktorá sa v komunite najviac počíta. Takže budem pracovať v rámci komunity, budem komunista?

Polarizácia našej spoločnosti akoby zasahovala každého jednotlivca zaoberajúceho sa o politiku. Buď si červený a teda komunista, alebo si modrý a teda … hm, ten „najrozumnejší“. Svet okolo nás sa mení svetelnou rýchlosťou a my sa polarizujeme veľmi nevhodne a pomaly. Človek sa začal polarizovať pomocou farebných nálepiek. Zajtra to možno bude podľa farby reflexnej vesty. Akoby nezáležalo na pravde, ale na tom, či si dal hlas Jožkovi a či Irenke. Mali by sme si uvedomiť, že hlasujeme skôr, ako môžeme vôbec niečo tušiť ako bude. No a ako je? V štáte sa upratuje, len tie čistiace prostriedky neviem, či prešli dostatočnou kontrolou ich účinnosti a nezávadnosti. Toto upratovanie však hýbe aj základmi upratovaného a to upratované je mysliace. Začínajú sa čistky vo forme, kto z koho. Vláda vs úradníci. V Bratislave vyskakujú aféry ako huby po daždi. Byty – akých sme mali úradníkov, keď plačú až (alebo – hneď -?) vtedy, keď sa im šliapne na otlak? Rodina – aj úrady sú v rodinných rukách a teraz asi nejaká vplyvná Bratislavská rodina má byť odstavená od príjemných príjmov. Inak by sa nepohol bez vetra lístok ako sa mi zdá. Bol som v Bratislave a ako zamestnanec mesta na mňa veľmi príjemne zapôsobil strážnik parkoviska. Ochotný, poradil aj pomohol. Dúfam, že toho mesto neprepustí. Akou formou sa bude prepúšťať, akou formou sa bude prijímať, prečo sa nás nikto nepýta, či môžu do štátnych aparátov byť dosadzovaní stranícky nominanti? Ako je možné, že dnes , kedy dokážeme testovať každého školáka, nevieme otestovať schopnosť úradníka a nechávame to radšej na úzkoprsej politickej nominácii? Ako je možné, že ešte aj dnes sa nami zvolení ľudia obklopujú ešte navyše svojou rodinou a priateľmi, ktorých by do takýchto funkcií inak asi nik nezvolil a ani nechcel? Dá sa toto pochopiť? Ide o môj prvý blog, tak fakt neviem, či ta grafická úprava bude OK- ešte som to netestoval, takže toto je taký mini test, ale to čo je napísané som testoval už mnoho krát. Teda možno prestať lepiť farebné nálepky a začať lepiť nálepky „Otestované na Slovensku“.